Programovací jazyk C nám umožňuje definovať rôzne dátové typy ako Integer, float, char, string atď., ktoré sa naučíme na rôznych príkladoch.“
Príklad #01
V tomto príklade uvidíme, ako inicializovať celočíselné hodnoty v programovacom jazyku C.
Premenné, ktoré sú inicializované bez akejkoľvek hodnoty, ako v riadku 3, nie sú definované. Tiež hodnoty, ktoré sú inicializované iba hodnotou NULL. V deklarácii môžu byť premenné inicializované (zadané základnou hodnotou). Pri inicializácii sa za znakom rovnosti uvádza konštantný výraz; ako môžete vidieť na obrázku vyššie v 4. riadku, premenná „a“ je inicializovaná s hodnotou 10 ako celé číslo.
V 5. riadku sa volá príkaz print, aby zobrazil reťazec „hodnota a:“ a hodnotu uloženú v premennej „a“, ako je uvedené nižšie.
Ďalším dátovým typom v C je float, čo je hodnota v pohyblivých bodoch s jednou presnosťou.
V premennej na druhom riadku je „a“ deklarované typu float bez akejkoľvek hodnoty, čo znamená, že je nedefinované a kompilátor nastaví akúkoľvek hodnotu odpadu ako svoju základnú hodnotu. V ďalšom riadku je premennej „a“ priradená desatinná hodnota „10,58“. V 5. riadku je zapísaný príkaz print na zobrazenie hodnoty uloženej v premennej „a“, ako je uvedené nižšie.
Na obrázku vyššie riadok tri, „int a, b, c“, znamená, že kompilátor potrebuje vytvoriť celočíselné premenné s názvami a, b a c. Premenné vo vyššie uvedenom vyhlásení sú definované.
Ďalší riadok priradí hodnotu „10“ premennej a a ďalší riadok priradí hodnotu „20“ premennej b. Šiesty riadok priraďuje aritmetický súčet hodnôt premenných a a b k tretej premennej c.
V 7. riadku je zapísaný príkaz print na zobrazenie reťazca „hodnota c:“ s celočíselnou hodnotou uloženou v c.
Teraz preskúmame ďalší typ premennej, ktorým je celočíselné pole. Syntax na deklarovanie celočíselného poľa je int
Príklad #02
V tomto príklade sa naučíme, ako deklarovať polia znakov s reťazcami, keďže jazyk C nepodporuje dátové typy reťazcov.
Tu v riadku 6 je typ údajov char a prázdne zátvorky [] označujú, že veľkosť poľa znakov nie je definovaná. Na pravej strane reťazca „=“ sa vytvorí „Ahoj“. Veľkosť reťazca je 6, s 5 písmenami a nulovým znakom na konci (\0), ktorý nie je viditeľný, na označenie konca reťazca. Tento reťazec je uložený v premennej „a“, ktorá je typu char. V ďalšom riadku sa volá funkcia print na zobrazenie reťazca a výstup je zobrazený nižšie.
V tomto príklade sme zahrnuli veľkosť char ako 50 a hodnota reťazca je priradená premennej „a“. Keďže veľkosť reťazca je menšia ako definovaná veľkosť, zobrazí sa celý reťazec, ako je uvedené nižšie.
V druhom riadku má „ABC“ priradenú hodnotu 20 ako globálnu, čo znamená, že zostane konštantná počas celého programu. Vytvorí sa nová premenná „s“ dátového typu char s nedefinovanou základnou hodnotou, pretože za ňou nie je žiadne „=“. Tu sme použili funkciu fgets, ktorá umožňuje používateľovi použiť metódu fgets() na zadanie určitých znakov, po ktorých nasleduje kláves enter. Ak chcete z poľa urobiť reťazec, musíte pridať znak null.
Reťazec oddelený medzerami môžete použiť v programe pomocou funkcie fgets(). Funkcia fgets() sa používa na vrátenie reťazca. Od funkcie get() sa líši tým, že funkcia fgets() zabezpečuje, že sa neprečíta viac znakov, ako je maximálna veľkosť. Po prečítaní vstupu ho uloží do premennej „s“. Funkcia puts() sa tu používa na zobrazenie vstupu reťazca. Táto funkcia vypíše hodnotu, ktorá je do nej odovzdaná, zatiaľ čo na koniec pridávame nový riadok, takže na prechod na ďalší riadok nepotrebujeme „/n“.
Príklad #03
V týchto príkladoch budeme diskutovať o ďalšom spôsobe deklarovania premenných pomocou metódy „extern“. Externé premenné môžeme označiť aj ako globálne premenné. Funkcie môžu meniť hodnoty globálnych premenných. Termín „externý“ sa používa na deklarovanie a definovanie externých premenných.
Tieto premenné sú iba deklarované, nie definované. V nasledujúcom príklade sú pred funkciou deklarované 3 externé premenné. Vo vnútri funkcie sú im priradené rôzne hodnoty, kde c je aritmetický súčet premenných „a“ a „b“, ktorý je dokázaný na výstupnej svorke.
Záver
V tomto článku sme sa naučili, že deklarácia premenných je cenná, keď sa používa viacero súborov, a svoju premennú musíte zadať v ktoromkoľvek zo súborov, ktoré budú dostupné a použiteľné, keď je aplikácia prepojená. V programe C môžete premennú deklarovať viackrát, ale vo funkcii, súbore alebo časti kódu vo vašom programe ju možno definovať iba raz.