Vnorené If v C++

V programovaní v C++ existujú rôzne situácie, v ktorých musíme skontrolovať podmienky. Niekedy musíme splniť viacero podmienok súčasne. Používame na to podmienku „nested if“ v programovaní v C++. Ak umiestnime podmienku „ak“ do druhého „ak“, hovorí sa, že je to „vnorené ak“. Keď je splnená prvá podmienka „ak“, presunieme sa do tohto „ak“, kde umiestnime ďalšie „ak“. Potom skontroluje podmienku „ak“, ktorá je umiestnená v prvej podmienke „ak“, atď. Vráti výsledok, ktorý umiestnime do „ak“, keď sú splnené všetky podmienky.

Príklad 1:

Urobme niekoľko kódov, v ktorých použijeme „vnorené if“. Na spustenie kódu C++ sem zahrnieme hlavičkový súbor „iostream“ a potom priestor názvov „std“. Potom umiestnime kód ovládača „main()“ a inicializujeme tri premenné „n1“, „n2“ a „n3“ s hodnotami „20“, „10“ a „2“. Potom tu použijeme podmienku „if“, v ktorej skontrolujeme, či „n1“ je väčšie ako „n2“. Ak je táto podmienka splnená, posunieme sa ďalej do tohto „ak“, kde pridáme ďalšiu podmienku „ak“.

Teraz druhé „if“ kontroluje hodnoty „n1“, ktoré sú väčšie ako „n3“. Ak je splnená aj táto podmienka „vnorené if“, vykoná sa príkaz pod ním, do ktorého umiestnime príkaz „cout“. Takže vypíše tento príkaz, ak sú v tomto kóde splnené obe podmienky „vnoreného if“. Ak je niektorá z podmienok nepravdivá, na konzole sa nezobrazí žiadna správa.

Kód 1:

Výkon:

Tu zobrazuje vyhlásenie na konzole, čo znamená, že obidve podmienky „ak“ sú pravdivé. Tu je tiež vykreslený príkaz, ktorý sme pridali do „vnoreného if“.

Príklad 2:

Priestor názvov „std“ a hlavičkový súbor „iostream“ sú tu zahrnuté na spustenie kódu C++. Potom sa vloží kód ovládača „main()“ a tri premenné „var1“, „var2“ a „var3“ sa inicializujú zodpovedajúcimi hodnotami „8“, „91“ a „32“.

Ďalej použijeme podmienku „if“ na určenie, či je „val1“ menšie ako „val2“. Ak je táto podmienka splnená, pokračujeme v rámci podmienky „ak“ a pridáme ďalšiu podmienku „ak“. Druhé „if“ teraz kontroluje, či je hodnota „val1“ menšia než „val3“. Ak je splnená aj táto podmienka „vnorené if“, príkaz, ktorý je umiestnený vo vnútri „cout“, sa spustí v nasledujúcom texte. Ak sú teda v tomto kóde splnené obe podmienky „vnorené if“, vypíše tento príkaz. Ak sú podmienky nepravdivé, konzola nezobrazí žiadnu správu.

Kód 2:

Výkon:

Príkaz, ktorý sme pridali do „vnoreného if“ je teraz vykreslený tu. Správa na konzole naznačuje, že obe podmienky „ak“ sú pravdivé.

Príklad 3:

Tu v „main()“ inicializujeme premenné s názvom „x“, „y“ a „z“ hodnotami „11“, „22“ a „33“. Potom použijeme „ak“, do ktorého umiestnime podmienku, ktorá je „x == 11“ a do tohto „ak“ umiestnime ďalšie „ak“, čo je „vnorené if“, kam pridáme „y == 22“. stave. Toto „vnorené if“ sa implementuje iba vtedy, keď je splnená prvá podmienka „ak“.

Potom použijeme ešte jedno „ak“ v rámci druhého „ak“, ktoré sa vykoná, keď sú splnené obe „ak“, ktoré sme predtým pridali. Tretie „if“ obsahuje podmienku „z == 33“ a „cout“ zahrnieme do poslednej podmienky „if“. Toto sa vykoná len vtedy, keď sú splnené všetky tri podmienky „ak“.

Kód 3:

Výkon:

Tento výsledok ukazuje, že všetky podmienky „vnorené, ak“ sú splnené. Tu sa zobrazuje vyhlásenie v poslednom „ak“. Toto vyhlásenie sa tu nezobrazí, ak je niektorá z uvedených podmienok nepravdivá.

Príklad 4:

Premenné „ch1“, „ch2“ a „ch3“ sa inicializujú ako dátový typ „char“ so znakmi „a“, „b“ a „z“ po vyvolaní funkcie „main()“. Ďalej použijeme príkaz „if“ s podmienkou „ch1 == a“ a ďalší „if“ v ňom (označovaný ako „vnorené if“) s dodatočnou podmienkou „ch2 == b“. To znamená, že iba keď je splnená prvá podmienka „ak“, spustí sa táto „vnorená ak“.

Následne použijeme dodatočné „ak“ v rámci druhého „ak“, čo sa vykonáva pri splnení oboch predtým vložených podmienok „ak“. Podmienka „ch3 == z“ sa nachádza v tretej podmienke „ak“ a slovo „cout“ sa nachádza v poslednej podmienke „ak“. To prejde iba vtedy, ak sú splnené všetky podmienky.

Kód 4:

Výkon:

Tu je zobrazená veta v poslednom „ak“, čo znamená, že všetky podmienky „vnorené if“ sú splnené. Toto vyhlásenie sa tu nezobrazí, ak je niektorá z podmienok nepravdivá.

Príklad 5:

Po zavolaní metódy „main()“ sa premenné „f1“, „f2“ a „f3“ inicializujú ako dátový typ „float“ s hodnotami „2.40“, „19.7“ a „43.1“. Ďalej použijeme príkaz „if“ s podmienkou „f1 == 2,40“ a ďalší „if“ (známy aj ako „vnorené if“) s podmienkou „f2 == 19,7“. To znamená, že toto „vnorené if“ sa vykoná len vtedy, ak je splnená prvá podmienka „ak“.

Potom použijeme tretie „ak“ v druhom „ak“, ktoré sa vykoná, ak sú splnené obe predtým pridané podmienky „ak“. Tretia podmienka „if“ má podmienku „f3 == 9“ a posledná podmienka „if“ obsahuje „cout“. Toto vyhlásenie „cout“ sa zobrazí iba v situácii, keď sú splnené všetky tri požiadavky. Potom okrem všetkých týchto podmienok „ak“ pridáme aj „cout“, ktorý sa vykreslí, keď podmienka „ak“ nie je pravdivá.

Kód 5:

Výkon:

Tu zobrazuje vyhlásenie, ktoré sme pridali mimo podmienky „vnorené if“ a ukazuje, že podmienka „vnorené if“ nie je splnená.

Záver

Koncept „vnoreného if“ v C++ sa tu dôkladne naučí. Skúmali sme, že „vnorené if“ znamená, že sme do inej podmienky „ak“ umiestnili podmienku „ak“. Využili sme túto podmienku „vnoreného if“, kde sme museli splniť viacero podmienok súčasne. Preskúmali sme niekoľko príkladov, v ktorých sme použili podmienku „vnorené if“ v našich kódoch C++ a vysvetlili sme, ako to funguje.