Modul operačných systémov Pythonu ponúka množstvo nástrojov na prenos s operačným systémom. Tento modul ponúka modulárny spôsob používania funkcie v závislosti od operačného systému. V programovacom jazyku Python sa používajú rôzne metódy a jednou z nich je „ukončenie Python os“. Pomocou tejto funkcie je možné ukončiť proces Pythonu so špecifickým stavom bez spustenia obslužných nástrojov čistenia alebo vyprázdnenia vyrovnávacích pamätí, napríklad systémovým volaním „os fork()“, kde sa táto funkcia zvyčajne používa v podradenom procese.
Funkcia počítača môže ukončiť svoje vykonávanie spustením systémového volania ukončenia na mnohých operačných systémoch počítačov. Vo viacvláknovom systéme výstup často symbolizuje prerušenie funkčného vlákna. Operačný systém získava zdroje, ktoré obsahujú súbory a pamäť, na správu zdrojov. Ak však hovoríme o štandardnom spôsobe ukončenia, potom by to bola pravdepodobne metóda „sys.exit(n)“.
Syntax
Syntax metódy ukončenia operačného systému Python je uvedená nižšie:
Syntax metódy ukončenia Python os určuje dve veci: prvá časť predstavuje stav ukončenia procesu a tento modul nevracia žiadnu hodnotu.
Príklad č. 1: Použitie metódy „os._exit()“ na ukončenie viacerých procesov bez volania obslužného programu čistenia
Metódu ukončenia je možné prevádzkovať v akomkoľvek operačnom systéme, predovšetkým v operačných systémoch „Windows“ alebo „Linux“. V našom prvom príklade sa pozrieme na viaceré procesy vyskytujúce sa ako nadradený proces a podriadený proces, kde vykonáva spracovanie bez volania obsluhy čistenia vo funkcii alebo programe. Tento modul by fungoval efektívnejšie v operačnom systéme „Linux“. Vyčistenie vlákna „pop()“ s nenulovou hodnotou parametra spustenia spôsobí zavolanie obsluhy čistenia. Všetky čistiace procedúry, ktoré boli posunuté, ale ešte neuvoľnené, sa vytiahnu z sanitačného zásobníka a vykonajú sa v poradí posledný dnu a prvý von (LIFO), keď sa vlákno zastaví, ale v tomto príklade to nie je potrebné volať.
Útržok kódu pre náš prvý príklad ukončenia operačného systému Python je vysvetlený nižšie:
Program bol spustený importovaním knižnice „os“, pretože máme obavy z vykonania podmienok a podmienok na prepojenie s operačným systémom nášho zariadenia. Potom sme vytvorili „PID“ a prepojili „Python“ s knižnicou „os“. Teraz používame podmienený príkaz, kde podmienka „ak“ je „PID je väčší ako 0“.
Potom sme použili funkciu „print()“, ktorá má vytlačiť príkaz „\nProcessing in Parent“, kde „\n“ slúži na presun kurzora na nový riadok v rámci podmienky „if“. Premenná „info“ sa inicializuje na volanie „os.waitpid(pid,0)“, kde „PID“ začína od intervalu „0“. V ďalšom postupe sme aplikovali ďalšiu podmienku „ak“ na „os.WIFEXITED()“, kde sme jej pridelili informačný popis „1“ na jej spracovanie. Svoje informácie o spracovaní ukladá do užívateľom definovanej funkcie „python_code“, ktorá obsahuje tlačový príkaz „Child Code, ktorý sa má ukončiť“ a prideľuje mu hodnotu „python_code“ v rámci funkcie „print()“.
Teraz sa dostávame k našej „inej“ podmienke, ktorá má štyri tlačové príkazy. Príkaz v prvej funkcii „print()“ je „Spracovanie v dieťati“. Druhý tlačový príkaz je „ID spracovania:“ a spolu s ním obsahuje hodnotu „os.getpid()“, funkciu obsahujúcu kódový súbor Pythonu pre podriadené spracovanie. Tretí tlačový príkaz, ktorý sa tu používa, je „Hej Python!!“ a štvrté tlačové vyhlásenie je „Existuje spracovanie dieťaťa!“ Nakoniec sme aplikovali náš hlavný modul na ukončenie spracovania vykonávania programu existujúceho súboru, ktorý je „os._exit()“ a kde je priradená premenná „os.EX_OK“ bez vrátenia akejkoľvek funkcie na spracovanie.
Ako podriadené spracovanie je prioritou pri prvom spustení a ukončení programu z nadradeného spracovania, pretože si vyžaduje viac času. Takže výstupná snímka jednoducho zobrazuje tlačové príkazy, ktoré sme poskytli v predchádzajúcom kóde, ale súbor, ktorý sme vytvorili v systéme, zobrazuje svoje ID spracovania „78695“, ktoré môžeme vidieť na poslednej snímke. A potom by spracovanie rodičovského výstupu bolo „0“, pretože ani neprechádza dôkladným spracovaním, pretože na viac si vyžaduje obsluhu.
Príklad č. 2: Použitie metódy „os._exit()“ na ukončenie všeobecného procesu bez preplachovania vyrovnávacích pamätí
V tomto príklade sa pozrieme na jednoduchý všeobecný jav ukončenia vykonávania spracovania po prebehnutí jeho intervalov od načítania cez systém. Tu tiež nepoužívame ani preplachovacie pufre, pretože to nie je potrebné na spracovanie. Koniec koncov, „os._exit“ by fungoval efektívnejšie na ukončenie procesu.
Pozrime sa na kód, do ktorého sme importovali knižnicu Pythonu „os“. Program začína for-loop, kde používame premennú „p“ na uloženie niektorých údajov a nastavíme jej rozsah na „6“. Potom sme aplikovali podmienku „if“ na premennú „p“, ktorá vyrovnáva celkové intervaly na „4“. Keďže systém spracovania začína od indexu „0“, spustí proces od „0“ do „4“. Hneď ako sa podmienka zhoduje, čo je hodnota „p“ rovná 4, program vykoná ďalší príkaz, ktorým je funkcia „print()“ a poskytne procesorovej jednotke „exit“. V poslednom riadku sme použili funkciu „os._exit()“ na ukončenie funkcie po spustení od „0“ a následné ukončenie spracovania. Nakoniec sa na výstupnom displeji vytlačia všetky hodnoty, ktoré boli po spracovaní uložené v premennej „p“, keďže sme použili funkciu „print()“ priradením premennej „p“.
Na výstupnom displeji by sa zobrazili iba čísla „0“, „1“, „2“ a „3“, pretože toto sú štyri čísla, ktoré sa dosiahli po spracovaní, a po tomto spracovaní by bolo ukončenie.
Príklad č. 3: Použitie metódy „os._exit()“ na ukončenie procesu, ktorý neexistuje vo vyrovnávacej pamäti
Niekedy sa snažíme prejsť niektorými procesmi, pri ktorých nebolo pre systém ľahké vykonať spracovanie alebo sa z akéhokoľvek dôvodu zastaviť – väčšinou vtedy, keď spracovanie pre konkrétny program chýba z dôvodu existencie akéhokoľvek špecifického materiálu, knižnice alebo alokácie súborov. .
Pozrime sa na náš útržok kódu, kde sme použili „Čísla“ ako premennú a nastavili sme ju na rozsah od „0“ do „7“. Teraz sme použili podmienku „if“, kde sa „čísla“ rovnajú indexom „5“, a potom sme použili príkaz „print()“ na vytlačenie hodnoty „exit“. Potom sme použili špecifický modul „raise SystemExit“ na ukončenie spracovania ako „os._exit“ a opäť sme použili funkciu „print()“ na zobrazenie čísel uložených v premennej „Numbers“ po ukončení procesu.
Výstupná snímka bude jasne popisovať, že po použití modulu ukončenia nebude zobrazovať hodnoty „Čísla“. Keďže chýba hlavný materiál, ako je knižnica a inicializácia, na výstupnom displeji sa po spracovaní programu vráti „prázdny“ a vráti sa bez načítania akejkoľvek hodnoty, alebo sa môže stať, že sa program nespustí.
Záver
V tomto článku sme rozobrali tri príklady súvisiace s metódou ukončenia operačného systému Python. V prvom príklade sme použili výstupný modul Python os na ukončenie podriadeného procesu bez použitia akéhokoľvek obslužného programu vyplachovania a čistenia. V druhom príklade sme použili výstupný modul os pri ukončení procesu v jedinom všeobecnom programe kódu bez vyprázdnenia vyrovnávacej pamäte. Tretí príklad súvisí s ukončením neprítomného procesu, ktorý momentálne nie je prítomný alebo uložený v systéme.