Size_t v C++

Size T V C



C++ je najpopulárnejší a najrozsiahlejší jazyk, ktorý je bohatý na funkcie, vďaka ktorým je naša práca pohodlnejšia. Uľahčuje nám to typ „size_t“, ktorý pomáha pri ukladaní maximálnej veľkosti ľubovoľného typu údajov. Jedinečný typ celého čísla bez znamienka s názvom „size_t“ je definovaný v štandardných knižniciach C++. Konštanta SIZE_MAX je najväčšia hodnota, ktorú možno priradiť k typu „size_t“. Najväčšia veľkosť poľa alebo objektov, ktoré sú teoreticky mysliteľné, môže byť uložená v „size_t“. Použite ho len vtedy, keď požadujeme veľké matice, polia atď. „veľkosť_t“ nemôže byť v programovaní v C++ záporná.

Príklad 1:

Tu sa importujú rôzne hlavičkové súbory, ktoré sú „stddef.h“, „limits“ a „iostream“. Definície často používaných premenných, typov a ukazovateľov možno nájsť v „stddef.h“ a hlavičkový súbor „limity“ sa používa ako konštanty, ktoré predstavujú hranice integrálnych typov, ako sú minimálne a maximálne hodnoty pre rôzne typy údajov. , ktoré sú prístupné cez tento hlavičkový súbor. Potom sa pridá „iostream“, pretože funkcie, ktoré sa používajú na vstup/výstup údajov, sú v ňom definované.

Potom sa sem pridá priestor názvov „std“. Pod tým sa vyvolá metóda „main()“. Vnútri umiestnime „cout“, ktorý pomáha pri vykresľovaní údajov, ktoré sem umiestnime. „numeric_limits::max()“ sa zadáva, pretože vracia najvyššiu konečnú hodnotu, ktorú môže reprezentovať číselný typ „T“. Je významný pre každý ohraničený typ, ale nemôže byť negatívny.







Kód 1:



#include
#include
#include
použitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
cout << 'Maximálna veľkosť size_t je ' << numeric_limits :: max ( ) << endl ;
}

Výkon:
Môžeme si všimnúť, že teraz je vykreslená maximálna veľkosť typu „T“, čo je veľmi veľká hodnota, ako je znázornené na nasledujúcom obrázku:







Príklad 2:

Importujú sa tu dva hlavičkové súbory vrátane „limitov“ a „iostream. Keďže funkcie potrebné na vstup a výstup údajov sú v ňom definované, pridáva sa tu „iostream“. Potom sa hlavičkový súbor „limity“ používa na prístup ku konštantám, ktoré opisujú hranice integrálnych typov, ako sú minimálne a maximálne hodnoty pre rôzne typy údajov.

Následne sa tu zavedie menný priestor „std“ a zavolá sa funkcia „main()“. Pod tým používame „INT_MAX“ vo vnútri „cout“ na vykreslenie najvyššej hodnoty hornej hranice celočíselného dátového typu v programovaní C++. Potom v nasledujúcom riadku použijeme „veľkosť_t“, ktorá dáva najvyššiu hodnotu.



Kód 2:

#include
#include
použitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
cout << 'Maximálna celočíselná hodnota: ' << INT_MAX << endl ;

cout << 'Veľkosť, ktorú má funkcia size_t: ' << ( size_t ) 0 - 1 << endl ;
vrátiť 0 ;
}

Výkon :
Najskôr sa vykreslí maximálna veľkosť celého čísla, ktorú získame pomocou „INT_MAX“. Potom sa vykreslí maximálna veľkosť, ktorú ukladá „size_t“, ktorú získame pomocou „size_t“ v tomto kóde.

Príklad 3:

Tu sa importujú dva hlavičkové súbory „climits“ a „iostream“. „iostream“ je tu zahrnutý, pretože funkcie, ktoré sú potrebné na vstup a výstup údajov, sú v ňom definované. Ďalej, konštanty popisujúce hranice integrálnych typov, ako sú minimálne a maximálne hodnoty pre rôzne typy údajov, sú prístupné pomocou hlavičkového súboru „climits“.

Tu sa teraz vyvolá funkcia „main()“ a následne sa zavedie menný priestor „std“. Pod tým používame „INT_MAX“ vo vnútri „cout“ na výstup hornej hranice maximálnej hodnoty celočíselného dátového typu v programovaní C++. Pod tým používame „INT_MIN“, ktorý vráti nižšiu hodnotu dátového typu „int“. Potom použijeme „veľkosť_t“, ktorá poskytne maximálnu hodnotu, ktorú ukladá v nasledujúcom riadku:

Kód 3:

#include
#include
použitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
cout << 'Najväčšia celočíselná hodnota: ' << INT_MAX << endl ;
cout << 'Najmenšie celé číslo: ' << INT_MIN << endl ;
cout << 'Veľkosť, ktorú má funkcia size_t: ' << ( size_t ) 0 - 1 << endl ;
vrátiť 0 ;
}

Výkon:
Najprv sa zobrazí maximálna veľkosť celého čísla, ktorú získame pomocou „INT_MAX“. Po druhé, zobrazí sa minimálna veľkosť celého čísla, ktorú získame pomocou „INT_MIN“. Potom pomocou „size_t“ v tomto kóde sa vykreslí maximálna veľkosť, ktorú „size_t“ ukladá.

Príklad 4:

Zahrnuté hlavičkové súbory v tomto kóde sú „cstddef“, „iostream“, ako aj „pole“. Tieto hlavičkové súbory sú zahrnuté, aby sme mohli využívať tie funkcie, ktorých definície sú definované v týchto hlavičkových súboroch. Hlavičkový súbor „pole“ je tu pridaný, pretože musíme pracovať s „polami“ a funkciami v tomto kóde. Premennú „my_sVar“ tu deklarujeme pomocou „const size_t“ a inicializujeme ju hodnotou „1000“, aby sa vykreslila jej veľkosť.

Potom tiež deklarujeme pole „num[]“ dátového typu „int“ a ako jeho veľkosť odovzdáme „my_sVar“. Potom použijeme funkciu „size_of()“, do ktorej umiestnime premennú „num“ ako parameter a uložíme ju do premennej „my_size“ typu „size_t“. Potom použijeme „cout“ a napíšeme „SIZE_MAX“, aby sa vykreslila maximálna veľkosť premennej „my_sVar“.

Ďalej ukážeme prvky typu poľa v menších číslach. Vyberieme ho len na zobrazenie 10 ako 1000, čo je príliš veľa na to, aby sa zmestilo do výstupu. Použitím typu „size_t“ začíname na indexe 0, aby sme ukázali, ako možno „size_t“ použiť na indexovanie aj počítanie. Keďže čísla budú klesať, pole sa zobrazí v zostupnom poradí, ako sme do kódu umiestnili „–a“.

Kód 4:

#include
#include
#include
použitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
konšt size_t my_sVar = 1000 ;
int na jeden [ my_sVar ] ;
size_t moja_velkost = veľkosť ( na jeden ) ;
cout << 'Maximálna veľkosť my_sVar = ' << SIZE_MAX << endl ;
cout << 'Pri práci s poľom čísel je typ size_t nasledovný.' ;
pole < size_t , 10 > my_arr ;
pre ( size_t a = 0 ; a ! = my_arr. veľkosť ( ) ; ++ a )
my_arr [ a ] = a ;
pre ( size_t a = my_arr. veľkosť ( ) - 1 ; a < my_arr. veľkosť ( ) ; -- a )
cout << my_arr [ a ] << '' ;
vrátiť 0 ;
}

Výkon:
Najprv vykreslí maximálnu veľkosť premennej a potom vykreslí pole v zostupnom poradí.

Príklad 5:

Tento kód obsahuje hlavičkové súbory „cstddef“, „iostream“ a „array“. Keďže tento kód vyžaduje, aby sme pracovali s „poliami“ a funkciami, hlavičkový súbor „pole“ je umiestnený tu. Na vykreslenie veľkosti premennej „var“ ju tu deklarujeme s hodnotou „const size_t“ a inicializujeme ju s hodnotou „1000“. Tu sa potom vykreslí maximálna veľkosť premennej „var“, pretože sme použili funkciu „cout“ a do tohto poľa sme zadali „SIZE_MAX“.

Ďalej sa pokúsime zobraziť položky typu poľa v menšom množstve. Doteraz sme sa rozhodli zobraziť iba 20, pretože 1000 by vyplnilo výstup. Ukážeme, ako sa dá „veľkosť_t“ použiť na indexovanie aj počítanie pomocou typu „veľkosť_t“ a počnúc indexom 0. Pole sa potom zobrazí v zostupnom poradí, pretože čísla sa budú zmenšovať, ako naznačuje umiestnenie „–a“ v nasledujúci kód:

Kód 5:

#include
#include
#include
použitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
konšt size_t bol = 1000 ;
cout << 'Maximálna veľkosť var = ' << SIZE_MAX << endl ;
cout << 'Typ size_t používaný s poľom čísel je daný ako ' ;

pole < size_t , dvadsať > pole_num ;
pre ( size_t i = 0 ; i ! = pole_num. veľkosť ( ) ; ++ i )
pole_num [ i ] = i ;
pre ( size_t i = pole_num. veľkosť ( ) - 1 ; i < pole_num. veľkosť ( ) ; -- i )
cout << pole_num [ i ] << '' ;
vrátiť 0 ;
}

Výkon :
Po vykreslení premennej na maximálnu veľkosť vykreslí pole v klesajúcom poradí.

Záver

V tomto článku bol dôkladne preskúmaný typ „size_t“ v programovaní v C++. Definovali sme, že v našich kódoch C++ používame „size_t“, pretože uchováva svoju najväčšiu hodnotu. Vysvetlili sme tiež, že ide o nesignovaný typ a nemôže byť záporný. Demonštrovali sme kódy programovania v C++, kde sme použili „size_t“ a ich výsledky sme potom vykreslili v tomto článku.