Fn = Fn-1 + Fn-2
Tento tutoriál bude obsahovať rôzne metodológie na vytvorenie postupnosti Fibonacciho čísel.
Príklad 1
V tomto príklade sa po prvé, knižnica vstupných a výstupných tokov používa na aktiváciu tokov cin a cout, navyše sa prostredníctvom tejto knižnice podporuje aj zapojenie používateľa. Vo vnútri hlavného programu vezmeme dve premenné celočíselného typu a vyhlásime im nulovú hodnotu. Používa sa aj ďalšia premenná nextterm, ktorá je inicializovaná ako nula a umiestnená na neskoršie použitie. Požiadame používateľa, aby zadal číslo, ktoré požaduje vo Fibonacciho rade. Inými slovami, počet riadkov zobrazených ako výstup závisí od vstupu používateľa. Konkrétne číslo, ktoré používateľ zadá, výsledok bude obsahovať odpoveď v týchto riadkoch.
Potrebujeme cyklus „for“ na iteráciu až po konkrétne číslo, ktoré používateľ zadá na výpočet sekvencie. Ide o akési obmedzenie niekoľkými riadkami. Na kontrolu čísla sa používa príkaz if; ak je jedna, potom ju zobrazte tak, ako je, bez akejkoľvek zmeny. Podobne sa zobrazí aj druhé číslo. Vo Fibonacciho postupnosti sú zobrazené prvé dve čísla. Aby sme mohli pokračovať vpred, použili sme príkaz pokračovať. Pre ďalší výpočet radu spočítame obe hodnoty. A toto bude tretie číslo v sérii. Po spustení procesu výmeny bude prvej premennej priradená hodnota druhej premennej a druhá premenná bude obsahovať tretiu hodnotu uloženú v premennej nextterm.
Ďalší člen = t1 + t2;
T1 = t2;
T2 = ďalší;
Teraz je každá hodnota zobrazená oddelená čiarkami. Spustite kód pomocou kompilátora. „-o“ sa používa na uloženie výstupu kódu prítomného vo vstupnom súbore.
$ g++ -O fib fib.c$ . / fib
Môžete vidieť, že keď je program spustený, používateľ požiada o zadanie čísla, ktoré zadal 7, potom bude výsledkom 7 riadkov, bez ohľadu na to, v akom bode Fibonacciho séria dosiahla 7. bod.
Príklad 2
Tento príklad bude obsahovať výpočet Fibonacciho radu obmedzením hodnoty nextterm. To znamená, že sériu Fibonacci je možné prispôsobiť poskytnutím konkrétneho čísla, v akom chcete. Na rozdiel od predchádzajúceho príkladu výsledok nezávisí od počtu riadkov, ale od počtu sérií daného číslom. Začneme od hlavného programu, premenné sú rovnaké a rovnaký je aj prístup k zapojeniu používateľov. Takže prvé dve premenné sú na začiatku inicializované ako nula, premenná nextterm je deklarovaná ako nula. Potom používateľ zadá číslo. Potom sa zobrazia prvé dva výrazy, ktoré sú vždy 0 a 1.
Hodnote nextterm bude priradená hodnota získaná sčítaním čísel prítomných v prvých dvoch premenných. Tu sa používa slučka while na aplikovanie podmienky vytvorenia série, kým hodnota v premennej nextterm nebude rovná alebo menšia ako číslo, ktoré zadá používateľ.
Kým (ďalší <= n)
Vo vnútri tejto slučky while bude logika aplikovaná výmenou čísel v opačnom smere. Premenná nextterm opäť pridá hodnoty premenných.
Ďalší člen = t1 + t2;
Teraz uložte súbor a skompilujte ho, aby ste spustili kód v termináli.
Keď kód spustíte, systém si od vás vyžiada číslo, ktoré musí byť kladné. Potom uvidíte, že pri výpočte sa zobrazí séria čísel až do 55. čísla.
Príklad 3
Tento zdrojový kód, ktorý spomenieme, bude obsahovať inú metódu výpočtu Fibonacciho radu. Doteraz sme počítali sériu v hlavnom programe. Tento príklad používa zapojenie samostatnej funkcie na výpočet tejto postupnosti čísel. Vo vnútri funkcie sa uskutoční rekurzívne volanie na pokračovanie procesu. Preto je to tiež príklad rekurzie. Funkcia prevezme číslo v parametri, do ktorého sa má séria počítať. Toto číslo sa odošle z hlavného programu. Príkaz if sa používa na kontrolu, či je číslo menšie alebo rovné 1, potom vráti samotné číslo, pretože na výpočet série potrebujeme minimálne dve čísla. V druhom prípade, keď sa podmienka stane nepravdivou a číslo je väčšie ako 1, vypočítajte sériu opakovaným použitím rekurzívneho volania samotnej funkcie.
Fib (n-1) + fib (n-2);
To ukazuje, že v prvej časti, jedno číslo pred odovzdaním celkového čísla do funkcie, sa táto hodnota odpočíta od čísla získaného z bunky, ktorá obsahuje dve čísla predchádzajúce celkovému číslu ako parameter.
Teraz v hlavnom programe je číslo priradené k premennej a vykoná sa prvé volanie funkcie na odovzdanie čísla funkcii. Teraz spustite zdrojový kód súboru v termináli, aby ste získali odpoveď. Tu uvidíte, že odpoveď je „13“, keďže zadané číslo bolo 7, takže séria bude 0+1+1+2+3+5+8+13.
Príklad 4
Tento príklad zahŕňa prístup OOP (objektovo orientované programovanie) na výpočet Fibonacciho radu. Vytvorí sa trieda GFG. Vo svojej verejnej časti je vytvorená funkcia, ktorá má pole, ktoré bude ukladať Fibonacciho sériu.
F [n +2];
Tu n je číslo deklarované ako 0 na začiatku.
F[0] = 0;
F[1] = 1;
Čísla na indexoch 0 a 1 sú deklarované ako 0 a 1.
Potom sa použije cyklus „for“, v ktorom sa vypočíta Fibonacciho séria. Dve predchádzajúce čísla sa pridajú do série a uložia sa.
F[i] = f[i-1] + f[i-2];
Potom sa vráti konkrétne číslo na konkrétnom indexe.
Volanie funkcie sa uskutoční pomocou objektu.
g.fib(n);
Teraz vykonajte kód a uvidíte, že keďže číslo je 11, sekvencia bude až do 11. číslice.
Záver
Tento článok „Fibonacciho sekvencia C++“ je zmesou rôznych prístupov používaných na vytvorenie sekvencie pridaním dvoch predchádzajúcich čísel. Jednoduchou technikou swapovania, okrem rekurznej metódy a pomocou polí, môžeme tieto čísla generovať v sérii. Na vytvorenie Fibonacciho radu sa odporúča, aby boli čísla v celočíselnom dátovom type. Séria môžeme vypočítať použitím obmedzení na počet riadkov a počet sekvencií.