Príklad 1:
Prvý kód je tu, kde od používateľa získame celočíselnou hodnotu. V prvom riadku zahrnieme hlavičkový súbor „iostream“, pretože tu potrebujeme získať vstup a zobraziť výstup. Deklarácia funkcií „cin“ a „cout“ sa vykonáva v tomto hlavičkovom súbore. Potom sa pridá menný priestor „std“, pretože definuje funkcie ako „cin“ a „cout“. Preto, ak na začiatok nášho kódu vložíme „namespace std“, nemusíme pri každej funkcii písať „std“.
Potom zavoláme funkciu „main()“ a následne deklarujeme premennú celočíselného dátového typu. „int_value“ je názov premennej, ktorý sme tu deklarovali. Potom použijeme „cout“, ktorý pomáha vytlačiť dané údaje na obrazovku. Tu zobrazíme používateľovi správu, v ktorej povieme: „Zadajte celé číslo“. Pod to umiestnime „cin“ spolu so symbolmi extrakcie „>>“ a umiestnime premennú „int_num“.
Teraz vezmeme vstup používateľa a uložíme ho sem. Chceme tiež zobraziť celé číslo, ktoré tu používateľ zadá na obrazovke. Použijeme teda „cout“ pod týmto a umiestnime tam „int_value“.
Kód 1:
#include
použitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
int int_value ;
cout <> int_value ;
cout << 'Celé číslo je: ' << int_value ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Keď je daný kód vykonaný, zadáme „89“ a ako vstup používateľa prevezme „89“. Potom stlačíme „Enter“, takže sa zobrazí ďalší riadok.
Príklad 2:
Tu musíme získať vstup a zobraziť výstup. Preto do prvého riadku zahrnieme hlavičkový súbor „iostream“. Tento hlavičkový súbor obsahuje deklarácie pre funkcie „cin“ a „cout“. Ďalej sa pridá menný priestor „std“. Nemusíme písať „std“ s každou funkciou, ak na začiatok nášho kódu pridáme „namespace std“.
Po volaní funkcie „main()“ je deklarovaná premenná dátového typu „float“. Premenná, ktorú tu deklarujeme, sa nazýva „float_value“. Ďalej použijeme funkciu „cout“, ktorá nám pomôže vykresliť poskytnuté údaje na termináli. Tu povieme používateľovi, aby zadal číslo s pohyblivou čiarou zobrazením správy. Premenná „float_num“ a extrakčné symboly „>>“ sú umiestnené pod ňou spolu s „cin“.
Vstup používateľa sa zhromažďuje a ukladá do „float_num“. Pod tým ešte raz použijeme funkciu „cout“ a vložíme „float_value“, pretože chceme vidieť aj číslo float, ktoré používateľ zadá na obrazovke.
Kód 2:
#includepoužitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
plavák float_value ;
cout <> float_value ;
cout << 'Číslo plaváku je: ' << float_value ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon :
Keď sa spustí vyššie uvedený kód, napíšeme „87.5“ z klávesnice ako vstup používateľa. Po kliknutí na „Enter“ sa v nasledujúcom riadku zobrazí hodnota float.
Príklad 3:
Teraz získajme od používateľa hodnotu typu údajov „double“. Tu inicializujeme „double_value“ dátového typu „double“ a potom umiestnime správu, ktorú chceme používateľovi zobraziť. Potom použijeme „cin>>“ a umiestnime sem premennú „double_value“. Vstup používateľa je uložený v tejto premennej „double_value“. Opäť využívame „cout“, kde vložíme premennú „double_value“ na zobrazenie vstupu, ktorý používateľ zadá ako výstup.
Kód 3:
#includepoužitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
dvojitý double_value ;
cout <> double_value ;
cout << 'Dvojité číslo je:' << double_value ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon :
Tu zadáme dvojité číslo typu údajov a stlačíme „Enter“. Tu si však všimneme, že nezobrazuje úplné číslo. Aby sme zobrazili úplné „dvojité“ číslo dátového typu, potrebujeme len niektoré techniky v C++.
Príklad 4:
Tu zahrnieme ešte jeden hlavičkový súbor, ktorý je „bits/stdc++.h“, pretože obsahuje všetky požadované deklarácie funkcií. Tu nastavíme požadovanú správu, ktorú má používateľ vidieť po inicializácii „double_d“ dátového typu „double“. Ďalej použijeme funkciu „cin>>“ a tu priradíme premennú „double_d“. Zadanie sa uloží do „double_d“. Pre zobrazenie vstupu, ktorý tu používateľ zadá ako výstup, zadáme do poľa „cout“ opäť premennú „double_d“. Zahŕňame aj funkciu „setprecision()“, do ktorej pridáme „10“, takže upraví presnosť hodnoty typu double a podľa toho ju vytlačí. Presnosť, ktorú sme tu nastavili, je „10“.
Kód 4:
#include#include
použitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
dvojitý d_value2 ;
cout <> d_value2 ;
cout << nastavená presnosť ( 10 ) << 'Dvojité číslo je:' << d_value2 ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon :
Tu zhromažďuje vstup a potom zobrazuje hodnotu „double“ s rovnakou presnosťou, akú sme nastavili v danom kóde.
Príklad 5:
V tomto kóde získame vstup postavy od používateľa. Inicializujeme tu premennú „char“ „char1“ a potom použijeme „cout“ na zobrazenie správy. Potom umiestnime „cin>>“ a umiestnime tam tento „char1“. Tu je teda uložený znak zadaný používateľom. Potom znova použijeme „cout“ na zobrazenie znaku, ktorý je uložený v premennej „char1“.
Kód 5:
#includepoužitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
char char1 ;
cout <> char1 ;
cout << 'Postava je:' << char1 ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon :
Po vykonaní sa zobrazí táto správa. Ako vstupný znak napíšeme „z“. Potom sa v ďalšom riadku zobrazí zadaný znak.
Príklad 6:
V tomto kóde dostaneme od používateľa vstupný reťazec. Tu inicializujeme premennú „reťazec“ „myName“ a na výstup správy použijeme „cout“. Ďalej na toto miesto vložíme „myName“ a „cin>>“. Tu sa teda uloží reťazec, ktorý používateľ zadal. Ďalej opäť použijeme príkaz „cout“ na zobrazenie reťazca, ktorý je uložený v premennej „myName“.
Kód 6:
#includepoužitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
reťazec myName ;
cout <> moje meno ;
cout << 'Moje meno je: ' << moje meno ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Zobrazí sa nasledujúca správa. Do vstupného poľa zadáme reťazec „Peter“. Zadaný reťazec sa potom zobrazí v nasledujúcom riadku:
Príklad 7:
Ak chceme ako vstup použiť viacero reťazcov alebo riadkov, musíme použiť funkciu „getline()“. Tu deklarujeme „meno reťazca“. Potom sa správa, ktorú zadáme, vytlačí pomocou „cout“. Potom vložíme „Name“ a „cin“ do funkcie „getline()“, ktorá dostane od používateľa viaceré reťazcové vstupy a uloží ich do premennej „Name“. Tým sa uložia reťazce, ktoré používateľ zadal. Ďalej zobrazíme reťazce, ktoré sú uložené v premennej „Name“ pomocou príkazu „cout“.
Kód 7:
#includepoužitím menný priestor std ;
int Hlavná ( ) {
reťazec Názov ;
cout << 'Sem zadajte svoje celé meno: ' ;
getline ( jedenie , Názov ) ;
cout << 'Vaše celé meno je:' << názov ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Tu v tomto výsledku zadáme „James Samuel“ ako údaje reťazca. Keď stlačíme „Enter“, zobrazí sa tu úplný názov, pretože sme použili funkciu „getline ()“.
Záver
V tejto príručke sme diskutovali o „vstupe používateľa C++“. Preskúmali sme tento koncept a zistili sme, že príkaz „cin“ spolu so symbolmi extrakcie „>>“ sa používa na získanie vstupu používateľa. Pomocou príkazu „cin>>“ sme od používateľa prevzali vstup hodnôt typu integer, float, double, char a string a demonštrovali sme príklady C++, v ktorých je podrobne vysvetlený koncept „user input“ .