Príklad 1:
Teraz urobme niekoľko príkladov, v ktorých používame tento „Booleovský dátový typ“ a ukážeme, že funguje v C++. Náš kód začneme pridaním hlavičkových súborov, ktoré požadujeme. Prvý hlavičkový súbor, ktorý sem pridávame, je „
Potom máme kód ovládača, čo znamená, že sem pridáme funkciu „main()“. Teraz deklarujeme premennú „isBulbOn“ s boolovským dátovým typom „bool“ a tu upravíme „true“. Pod tým máme ďalšiu booleovskú premennú s názvom „isBulbOff“, do ktorej pridáme „false“. Tento pravdivý a nepravdivý výsledok je „1“ a „0“.
Aby sme skontrolovali výstup týchto booleovských hodnôt, jednoducho ich vytlačíme pomocou príkazu „cout“. V tomto vyhlásení „cout“ najskôr vytlačíme výsledok „isBulbOn“. Potom v ďalšom riadku vypíšeme výsledok premennej „isBulbOff“. Tu sa používa „endl“, takže posúva náš ukazovateľ na ďalší riadok.
Kód 1:
#include
pomocou menného priestoru std ;
int Hlavná ( )
{
bool isBulbOn = pravda ;
bool isBulbOff = falošné ;
cout << 'Tu svieti žiarovka' << isBulbOn << endl ;
cout << 'Žiarovka tu nesvieti' << isBulbOff ;
}
Výkon:
Výstup tohto kódu predstavuje výsledok vo forme „0“ a „1“, ako je uvedené nižšie. Tu „1“ označuje „pravdivý“ výsledok, zatiaľ čo „0“ označuje „nepravdivý“ výsledok. Tento výsledok získavame práve vďaka dátovému typu „bool“.
Príklad 2:
Teraz deklarujeme dve premenné, „Pass“ a „Fail“, dátového typu „bool“ v hlavnom po zahrnutí hlavičkového súboru na začiatok tohto kódu. Premenná „Pass“ je tu priradená ako „true“ a premenná „Fail“ je priradená ako „false“. Teraz „Pass“ vráti „1“ ako výsledok a „Fail“ vráti „0“.
Teraz použijeme tieto boolovské premenné v našom príkaze „cout“, aby sme získali pravdivý alebo nepravdivý výsledok vo forme „1“ a „0“. „Cout“, kam zadáme „Pass“, vráti „1“. Tam, kde použijeme „Fail“, vráti „0“. Tu pridávame päť príkazov „cout“, z ktorých každý obsahuje booleovskú premennú.
Kód 2:
#includepomocou menného priestoru std ;
int Hlavná ( )
{
bool Pass = pravda ;
bool Fail = falošné ;
cout << 'Percento je 60' << Pass << endl ;
cout << 'Percento je 45' << Neúspech << endl ;
cout << 'Percento je 90' << Pass << endl ;
cout << 'Percento je 85' << Pass << endl ;
cout << 'Percento je 33' << Neúspech << endl ;
}
Výkon:
V tomto výstupe „1“ predstavuje „skutočný“ výsledok, ktorý je „Vyhovuje“ a „0“ predstavuje „nepravdivý“ výsledok, ktorý je v tomto prípade „Nevyhovuje“.
Príklad 3:
V tomto kóde inicializujeme tri celočíselné premenné, ktoré sú „num_01“, „num_02“ a „a“ s hodnotou „45“, „62“ a „3“. Potom deklarujeme ďalšie tri premenné – „b_01“, „b_02“ a „b_03“ – a to sú boolovský dátový typ „bool“. Teraz inicializujeme „b_01“ s podmienkou „num_01 == num_01“. Potom inicializujeme „b_02“ a „b_03“ rovnakým spôsobom ako „b_01“.
Po inicializácii všetkých premenných ich vytlačíme oddelene pomocou „cout“, aby sme skontrolovali výsledok týchto booleovských premenných. Potom inicializujeme premennú „b_a“ dátového typu „bool“ s „true“. Potom tu použijeme príkaz „if“, kde umiestnime „b_a“ ako podmienku. Teraz, ak je táto podmienka „b_a“ pravdivá, vykoná sa príkaz po „if“. V opačnom prípade sa tu vykoná časť „ostatné“. Potom pokračujeme a inicializujeme celočíselnú premennú „num“, v ktorej aplikujeme niektoré matematické operácie a zobrazíme výsledok „num“.
Kód 3:
#includepomocou menného priestoru std ;
int Hlavná ( )
{
int číslo_01 = Štyri, päť , číslo_02 = 62 , a = 3 ;
bool b_01 , b_02 , b_03 ;
b_01 = číslo_01 == číslo_01 ;
b_02 = číslo_01 == číslo_02 ;
b_03 = číslo_02 > číslo_01 ;
cout << 'Odpoveď prvého Bool b_01 je = ' <<
b_01 << endl ;
cout << 'Odpoveď druhého Bool b_02 je = ' <<
b_02 << endl ;
cout << 'Odpoveď tretieho Bool b_03 je = ' <<
b_03 << endl ;
bool b_a = pravda ;
ak ( b_a )
cout << 'Áno' << endl ;
inak
cout << 'nie' << endl ;
int na jeden = falošné + 7 * a - b_a + pravda ;
cout << na jeden ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Tento výsledok ukazuje výsledky operácií, ktoré sme vykonali v našom kóde. Takže týmto spôsobom používame tento „Booleovský dátový typ“ v našich kódoch C++.
Príklad 4:
Tu napíšeme „isHotDay“ ako premennú „bool“ a inicializujeme ju s „false“. Teraz použijeme príkaz „if“ a ako podmienku odovzdáme „isHotDay“. Príkaz, ktorý nasleduje po „if“, sa teraz vykoná, ak je splnená podmienka „isHotDay“. V opačnom prípade sa v tomto bode spustí časť „inak“.
Teraz máme booleovskú premennú „DoTask“ a nastavíme ju na „pravda“. Okrem toho inicializujeme aj premennú „int“ s názvom „Task_count“. Potom umiestnime slučku „while()“. V tomto cykle „while()“ zadáme „DoTask“ ako podmienku. Vo vnútri cyklu while napíšeme „Task_count++“, čo zvýši hodnotu „Task_count“ o 1.
Po vykonaní tohto príkazu sa hodnota „Task_count“ zvýši o 1. Potom sa vykoná ďalší príkaz „cout“. Potom znova umiestnime podmienku, ktorá je „Task_count < 9“ a priradíme túto podmienku premennej „DoTask“. Tento cyklus funguje, kým „Task_count“ nie je menší ako „9“.
Kód 4:
#includepomocou menného priestoru std ;
int Hlavná ( ) {
bool jeHotDay = falošné ;
ak ( jeHotDay ) {
cout << 'Je horúci deň!' << endl ;
} inak {
cout << 'Nie je horúci deň' << endl ;
}
bool DoTask = pravda ;
int Task_count = 0 ;
zatiaľ čo ( DoTask ) {
Task_count ++;
cout << 'Úloha pokračuje tu' << Task_count << endl ;
DoTask = ( Task_count < 9 ) ;
}
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Tento výstup zobrazuje výsledok každej akcie, ktorú sme vykonali v našom kóde. Týmto spôsobom používame aj tento „booleovský dátový typ“ v našich kódoch C++.
Príklad 5:
Teraz prejdeme k poslednému príkladu tohto tutoriálu. Tu vezmeme tri jedinečné booleovské premenné a vytlačíme obe. Potom na tieto boolovské premenné aplikujeme operátory „AND“, „OR“ a „NOT“. Tiež výsledok všetkých operácií je uložený v booleovskej forme, pretože sme pridali „bool“ so všetkými premennými, v ktorých je uložený výsledok týchto operácií. Potom vytlačíme výsledok týchto operácií opäť v boolovskom jazyku.
Kód 5:
#includepomocou menného priestoru std ;
int Hlavná ( )
{
bool value_1 = pravda ;
bool value_2 = falošné ;
bool value_3 = pravda ;
cout << 'hodnota_1 je' << hodnota_1 << endl ;
cout << 'hodnota_2 je' << hodnota_2 << endl ;
cout << 'hodnota_3 je' << hodnota_3 << endl << endl ;
bool result_1 = ( hodnota_1 || hodnota_3 ) && hodnota_1 ;
bool result_2 = hodnota_1 && hodnota_2 ;
bool result_3 = hodnota_2 || hodnota_3 ;
bool result_4 = ! hodnota_3 ;
bool result_5 = ! hodnota_2 ;
bool result_6 = ! hodnota_1 ;
cout << 'Výsledok 1 je =' << vysledok_1 << endl ;
cout << 'Výsledok 2 je = ' << vysledok_2 << endl ;
cout << 'Výsledok 3 je = ' << vysledok_3 << endl ;
cout << 'Výsledok 4 je =' << vysledok_4 << endl ;
cout << 'Výsledok 5 je = ' << vysledok_5 << endl ;
cout << 'Výsledok 6 je = ' << vysledok_6 << endl ;
}
Výkon:
Tu je výsledok. Môžeme si všimnúť, že výsledok každej operácie sa zobrazuje v tvare „0“ a „1“, pretože sa používa dátový typ „bool“.
Záver
V tomto návode sme demonštrovali, ako sa v C++ využíva booleovský dátový typ a aký je výsledok boolovského dátového typu. Preskúmali sme príklady, v ktorých sme použili tento booleovský dátový typ. Videli sme, že tento booleovský dátový typ je efektívny a priamočiary, ale je nevyhnutné ho používať opatrne, aby sa predišlo chybám.