Vnorené slučky v C++

Vnorene Slucky V C



Keď v C++ potrebujeme zopakovať blok kódu, použijeme na tomto mieste „slučky“. To skracuje náš čas na opakované zadávanie rovnakého kódu. Na zopakovanie časti kódu používame „slučky“ v C++. Metóda „slučiek“ je veľmi efektívny a časovo nenáročný proces v programovaní v C++. Jazyk C++ poskytuje rôzne typy slučiek ako „cyklus for“, „cyklus while“, „cyklus do-while“ a „vnorený cyklus“. „Vnorená slučka“ znamená, že umiestnime dve slučky do seba alebo môžeme tiež povedať, že jedna slučka obsahuje vo vnútri ďalšiu slučku.

Tu budeme v tejto príručke skúmať iba „vnorené“ cykly v C++. Kódy, v ktorých používame tieto „vnorené“ slučky, sú nasledovné:







Príklad 1:



Pri práci v C++ musíme zahrnúť hlavičkový súbor, takže sem zahrnieme hlavičkový súbor „iostream“. Hlavičkové súbory sú zahrnuté, aby sme mohli využívať metódy alebo funkcie v našom kóde, ktoré sú v nich deklarované. Pod to pridáme menný priestor „std“ a na tomto mieste zavoláme metódu „main()“.



Potom použijeme slučku „for“, do ktorej umiestnime ďalšiu slučku „for“; nazýva sa to „vnorený cyklus for“. V prvej slučke „for“ inicializujeme premennú „a“ dátového typu „int“ s „1“. Je tu tiež umiestnená podmienka, ktorá hovorí „a <= 3“ a potom zvyšuje hodnotu „++a“ o hodnotu „a“. Pod túto slučku „pre“ umiestnime „cout“, aby sme sem vytlačili nejaký text. V ďalšej slučke „for“ inicializujeme premennú „b“ dátového typu „int“ s hodnotou „1“. Podmienka, ktorú sem pridáme, je „b <= 4“ a je tiež inkrementovaná. Pod toto „vnorené pre“ umiestnime ďalší „cout“.





Kód 1:

#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( ) {
pre ( int a = 1 ; a < = 3 ; ++a ) {
cout << 'Moja slučka for:' << a << endl;
pre ( int b = 1 ; b < = 4 ; ++b ) {
cout << '     Moja vnorená slučka: ' << b << endl;
}
}
vrátiť 0 ;
}



Výkon:

Tu sa teraz zobrazí výsledok danej „vnorenej slučky“. Prvý príkaz „cout“ sa zobrazí trikrát, keď sme jeho stav upravili na „3“, a druhý príkaz „cout“ sa zobrazí štyrikrát, keď sme jeho podmienku v kóde upravili na „4“.

Príklad 2:

Zavolá sa funkcia „main()“. Potom inicializujeme premenné „myNewWeek“ a „weekDays“ s hodnotami „2“ a „7“. „Vnorená slučka for“, ktorú používame v nasledujúcom texte, sa skladá z dvoch slučiek „for“, ktoré umiestnime do seba. Podmienka „i <= myNewWeek“ a prírastok „++i“ v hodnote „i“ sú tu umiestnené do prvého cyklu „for“, kde inicializujeme premennú „i“ dátového typu „int“ pomocou „1“. „Cout“ umiestnime pod túto slučku „for“, aby sme tu vytlačili nejaký text. Inicializujeme premennú s názvom „j“ dátového typu „int“ s hodnotou „1“ v nasledujúcom cykle „for“.

Tu pridáme podmienku „j <= weekDays“ a zvýšime ju. Ďalší „cout“ je umiestnený pod týmto „vnoreným pre“ slučkou.

Kód 2:

#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( ) {
int myNewWeek = 2 , týždenné dni = 7 ;

pre ( int i = 1 ; i < = myNewWeek; ++i ) {
cout << 'Týždeň je:' << i << endl;
pre ( int j = 1 ; j < = týždeňDni; ++j ) {
cout << '    Deň v týždni je: ' << j << endl;
}
}
vrátiť 0 ;
}

Výkon:

Takto sa teraz zobrazuje „vnorená slučka“, ktorá bola spomenutá predtým. Kód teraz zobrazuje tri výskyty prvého príkazu „cout“ (ktorého podmienka je pevne stanovená na „2“) a štyri výskyty druhého príkazu „cout“ (ktorého podmienka je pevne stanovená na „7“).

Príklad 3:

Tu chceme zobraziť symbol „@“ v trojuholníkovom vzore so slučkou „vnorené pre“. Na tento účel umiestnime prvú slučku „for“ a po inicializácii premennej „int i“ s hodnotou „1“ upravíme jej podmienku na „i <= 6“.

Potom použijeme aj zvýšenie hodnoty „i“. Pod tým máme ďalšie „for“, do ktorého umiestnime ďalšiu podmienku, ktorá hovorí „j <= i“ po inicializácii premennej „j“ ako „int“ s hodnotou „1“. Hodnota tejto premennej „j“ sa tu tiež zvyšuje. Teraz pridáme „cout“ tam, kde je umiestnený symbol „@“. Teraz to vykreslí symbol „@“ trojuholníkovo.

Kód 3:

#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( ) {
pre ( int i = 1 ; i < = 6 ; i++ ) {
pre ( int j = 1 ; j < = i; j++ ) {
cout << '@' ;
}
cout << endl;
}

vrátiť 0 ;
}

Výkon:

Tento výsledok získame vďaka „vnorenej slučke“, ktorú sme použili v poskytnutom kóde. Tu vidíme, že symbol „@“ sa zobrazuje v trojuholníkovom vzore.

Príklad 4:

Chceme použiť slučku „vnorené pre“ na zobrazenie symbolu „@“ vo vzore trojuholníka. Za týmto účelom umiestnime prvú slučku „pre“. Potom inicializujeme premennú „int a“ s hodnotou „1“ a jej podmienku nastavíme na „a <= 8“. Ďalej v tomto prípade zvýšime aj hodnotu „a“. Potom máme ďalšie „for“, kde inicializujeme premennú „b“ ako „int“ s hodnotou „1“ s ďalšou podmienkou, ktorá označuje „b <= a“. Hodnota „a“ sa tiež zvýši. Na miesto, kde umiestňujeme symbol „*“, je teraz pridaný znak „cout“. To teraz spôsobí, že konzola zobrazí znak „*“ vo forme trojuholníka.

Kód 4:

#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( ) {
pre ( int a = 1 ; a < = 8 ; a++ ) {
pre ( int b = 1 ; b < = a; b++ ) {
cout << '*  ' ;
}
cout << endl;
}
vrátiť 0 ;
}

Výkon:

Tento výsledok sme získali použitím „vnorenej slučky“ vo vyššie uvedenom kóde. Tu môžeme pozorovať, že symbol „@“ je usporiadaný do trojuholníka.

Príklad 5:

Teraz chceme vykresliť iba prvočíslo. Takže premenné „x“ a „y“ deklarujeme ako premenné „int“. Potom umiestnime dve slučky „for“, jednu po druhej, o ktorých sa hovorí, že sú to vnorené slučky for. Prvý cyklus obsahuje podmienku, ktorá je „x <= 50“ po inicializácii premennej „x“ s „2“. V tejto slučke tiež vykonáme zvýšenie hodnoty „x“.

Potom máme ďalší cyklus, v ktorom pridáme ďalšiu podmienku, ktorá hovorí „y <= (x/y)“ po priradení hodnoty „2“ premennej „y“. V rámci tohto cyklu tiež zvyšujeme hodnotu „y“. Pod tým používame „if“, ktorý kontroluje podmienku „!(x%y)“. Ak sa tu faktor nenájde, nevytlačí túto hodnotu, keď pridáme príkaz „break“ a posunieme sa smerom k druhému „ak“, ktoré pridáme v nasledujúcom texte. Tu znova skontroluje podmienku, ktorá je „y > (x/y)“. Ak je to pravda, vypíše túto hodnotu a tiež vypíše „je prvočíslo“.

Kód 5:

#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( ) {
int x, y;
pre ( x = 2 ; X < = päťdesiat ; x++ ) {
pre ( y = 2 ; a ( X / a ) ) cout << X << „  je prvočíslo.“ << endl;
}
vrátiť 0 ;
}

Výkon:

Teraz sú tu vykreslené všetky prvočísla, ktoré získame po použití cyklu „vnoreného for“ v našom kóde.

Záver

Táto príručka je o vnorených slučkách v C++ a vysvetľuje, že „vnorené slučky“ používame vždy, keď chceme zopakovať časť kódu. Tento koncept sme dôkladne preskúmali a naučili sme sa, ako využívať „vnorené slučky“ v našich kódoch. Ukázali sme niekoľko príkladov, v ktorých sme použili „vnorené slučky“ spolu s ich vysvetleniami a vykreslili sme výsledky všetkých týchto kódov tu v tejto príručke.