Metóda Numpy ptp

Metoda Numpy Ptp



NumPy je skratka pre Numerical Python a je to programovacia knižnica Pythonu. Má rôzne základné funkcie, matematické funkcie, štatistické funkcie a funkcie reťazcov. Metóda ptp() je jednou zo štatistických funkcií knižnice NumPy. PTP znamená vrchol po vrchol. Metóda NumPy ptp() sa používa na nájdenie rozsahu pozdĺž špecifickej osi z poľa NumPy. Rozsah sa mení od maxima po minimum.

Rozsah možno vypočítať takto:

Rozsah = Maximálna hodnota – Minimálna hodnota

Syntax metódy NumPy ptp().

Metóda NumPy ptp() môže byť deklarovaná ako:







X = NumPy. ptp ( arr , os = žiadny , von = žiadny , udržiavať šero = < bezcenné > )

Parametre metódy NumPy ptp().

Teraz budeme diskutovať o popise argumentov akceptovaných funkciou ptp():



Arr = Arr predstavuje údaje vstupného poľa.



Os = Os predstavuje to, pozdĺž ktorej by sa mal nájsť rozsah osi. Vstupné pole štandardne funguje ako sploštené. Sploštené znamená prácu poľa na všetkých osiach. Ak je hodnota osi 0, predstavuje rozsah pozdĺž stĺpca. A ak je hodnota osi 1, predstavuje rozsah pozdĺž riadku.





Von = Out predstavuje alternatívne pole, do ktorého chceme uložiť výstup alebo výsledok. Rozmery tohto poľa sa musia zhodovať s rozmermi požadovaného výsledku.

Keep Dims = Je to tiež voliteľný argument. Tento parameter je užitočný, keď je výstupné pole nesprávne alebo zmenšené doľava s rozmerom veľkosti jedna, opraví výsledky poľa.



Návratová hodnota metódy NumPy ptp().

Návratová hodnota znamená výstup vykonaného kódu. Metóda NumPy ptp() vráti rozsah poľa. Vráti skalárne hodnoty.

Príklad č. 1:

V tomto príklade budeme diskutovať o tom, ako nájsť alebo vypočítať rozsah 1D poľa pomocou funkcie NumPy ptp().

Začnime kód importovaním požadovanej knižnice. Musíme integrovať modul NumPy Pythonu ako np. Potom sme v ďalšom príkaze inicializovali jednorozmerné pole ako „arr“ a priradili sme mu rôzne hodnoty. Potom sme použili metódu print() na zobrazenie príkazu „Given array is“. Funkcia print() sa opäť používa na tlač položiek daného jednorozmerného poľa. Príkaz „Rozsah daného poľa je“ sa vytlačí pomocou metódy print(). V poslednom kroku sa použije metóda NumPy ptp() na nájdenie rozsahu poskytnutého poľa. Ak chcete zistiť rozsah, je to asi mínus minimálna hodnota od maximálnej hodnoty. Tlačový príkaz je tiež deklarovaný na zobrazenie vypočítaného rozsahu daného 1D poľa.

Máme výsledok, v ktorom nám zostane rozsah daného poľa.

Príklad č. 2:

V tomto prípade uvidíme, ako získať rozsah 2D poľa volaním funkcie NumPy ptp().

Po prvé, dôležitým a povinným krokom je import knižnice NumPy Pythonu. Doviezli sme ho ako np. Ďalej sme vzali „DATA“ ako premennú a tejto premennej „DATA“ sme priradili rôzne hodnoty. Prešli sme dvojrozmerné pole, takže sme získali rozsah tohto dvojrozmerného poľa. Hodnoty, ktoré sme získali v 2D poli, sú: [[2, 15], [10, 1]]. Metóda print() je deklarovaná na zobrazenie požadovaných prvkov 2D poľa ako výstup. Opäť sme zavolali funkciu print() na zobrazenie výroku „Rozsah daného 2D poľa je“. Nakoniec sme zavolali funkciu np.ptp(), aby sme našli rozsah 2D poľa. Táto funkcia obsahuje ako parameter hodnoty poskytnutého 2d poľa.

Vo výstupe máme rozsah „14“ 2D poľa a je vypočítaný podľa: maximálna hodnota – minimálna hodnota.

Príklad č. 3:

Tu pozorujeme metódu výpočtu riadkového rozsahu 2D poľa pomocou NumPy ptp().

Ako už vieme, import knižnice je hlavným krokom, ktorý treba vykonať. Takže v tomto prípade sme na spustenie kódu začlenili modul NumPy ako np. Potom sa deklarovalo „X“ a zachovalo sa prvky dvojrozmerného poľa. Potom pomocou funkcie print() zobrazte riadok „Dané pole je“. Funkcia tlače vytlačí aj dvojrozmerné pole. Teraz nájdeme rozsah daného poľa zavolaním metódy NumPy ptp() poskytnutím parametra ‚axis‘ ako axis = 1. Poskytne rozsah dvojrozmerného poľa po riadkoch.

Vo výsledku máme rozsah po riadkoch 2D poľa, pretože máme hodnotu 1 parametra „os“.

Príklad č. 4:

Pozrime sa, ako získať rozsah po stĺpcoch 2D poľa pomocou NumPy ptp().

V tomto prípade sa naučíme nájsť rozsah 2D poľa vertikálne. Prvým krokom je integrácia knižnice NumPy. Druhý krok zahŕňa inicializáciu premennej „Y“ ako vstupného 2D poľa na uloženie hodnôt poľa. Tretím krokom je vytlačenie hodnôt 2D poľa NumPy volaním funkcie print() odovzdaním hodnôt „Y“ v ňom ako argumentu. Vo štvrtom kroku sa opäť zavolá príkaz print, aby sa zobrazila fráza „Rozsah daného poľa, keď os = 0“. Na záver zavolajte funkciu np.ptp(), aby ste získali rozsah definovaného 2D poľa. Táto metóda má dva argumenty, ktoré zahŕňajú požadované pole a parameter „axis“. Tu nastavíme hodnotu argumentu „os“ na 0, pretože chceme nájsť rozsah 2D poľa po stĺpcoch.

Po úspešnom spustení programu máme nasledujúci výstup:

Záver

Aby sme vám pomohli lepšie porozumieť metóde NumPy ptp(), rozobrali sme v príručke širokú škálu tém. Syntax, parametre a návratová hodnota metódy NumPy ptp() sú zahrnuté. Rozsah jednorozmerného poľa sa vypočítal v prvom kóde a rozsah dvojrozmerného poľa sa určil v druhom príklade. Rozsah 2D poľa, riadkový aj stĺpcový, bol vyhodnotený v posledných dvoch prípadoch.