„isnumber()“ je funkcia poskytovaná jazykom C++, ktorá pomáha pri kontrole, či zadané údaje obsahujú číslo. Bohužiaľ, táto funkcia „isnumber()“ je určená len pre používateľov počítačov Mac alebo Apple. Ale jazyk C++ nám tiež uľahčuje funkciu „isdigit()“, ktorá funguje rovnako ako funkcia „isnumber()“. Obe funkcie pomáhajú pri hľadaní čísla v zadaných údajoch. Môžeme tiež povedať, že „isdigit()“ je alternatívou funkcie „isnumber()“. Tu preskúmame funkciu „isdigit()“, pretože nemáme Mac a obe funkcie sú podobné.
Príklad 1:
V tomto kóde vyžadujeme hlavičkový súbor „iosream“. Zahrnieme ho sem, pretože obsahuje definície funkcií funkcie „cin\cout“. Pod ním je pridaný štandardný menný priestor „std“. Vyvoláme metódu „main()“, čo je kód ovládača. Teraz najprv vytlačíme riadok pomocou „coutu“. Potom v nasledujúcom „cout“ použijeme funkciu „isdigit()“, v ktorej prejdeme ako parameter „2“. Teraz táto funkcia „isdigit()“ kontroluje, či „2“ je číslica alebo nie. Ak je „2“ číslica, vráti „1“. Ak nie je, výsledkom tejto funkcie je „0“.
Kód 1:
#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( ) {
cout << 'Hodnota je číslica alebo nie: ' ;
cout << dokonca ( '2' ) ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Tento výsledok vykreslí „1“, čo znamená, že údaje, ktoré sme predtým zadali, sú číslica alebo číslo. Takže táto funkcia „isdigit()“ vráti „1“.
Príklad 2:
V tomto prípade sú zahrnuté tri hlavičkové súbory, pretože musíme použiť definované funkcie. Importujeme „cctype“ a „iostream“, ako aj hlavičkový súbor „cstring“. Hlavičkový súbor „cctype“ je zahrnutý, pretože ponúka funkcie testovania znakov a manipulácie. Hlavičkový súbor „iostream“ je zahrnutý, pretože ponúka vstupné a výstupné funkcie, a „cstring“ je zahrnutý, pretože ponúka funkciu, ktorú aplikujeme na reťazce v našom kóde.
Teraz sú vyvolané metódy „std“ a „main()“. Potom sa inicializuje pole znakov, do ktorého zadáme údaje reťazca vrátane čísel. „strDigit[]“ je tu pole „char“. Potom pod tým deklarujeme „výsledok“ dátového typu „int“. „Cout“ vykreslí daný text. Potom tam umiestnime slučku „for“, z ktorej sa postupne odovzdávajú znaky reťazca. Potom funkcia „isdigit()“, ktorú potom použijeme, skontroluje, či je znak reťazca číslica alebo nie. Ak je to číslica, uloží sa do premennej „výsledok“, keď túto premennú „výsledok“ inicializujeme funkciou „isdigit()“. Potom umiestnime „ak“ a odovzdáme „výsledok“ ako argument a potom zobrazíme číslo pomocou „cout“.
Kód 2:
#include#include
#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( ) {
char strDigit [ ] = 'azz2@mp;1p8$.;qr' ;
int výsledok;
cout << 'Reťazec obsahuje nasledujúce číslice:' << endl;
pre ( int a = 0 ; a < strlen ( strDigit ) ; a++ ) {
výsledok = isdigit ( strDigit [ a ] ) ;
ak ( výsledok )
cout << strDigit [ a ] << endl;
}
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Reťazec, ktorý sme predtým pridali, obsahuje tri čísla, ktoré sú tu vykreslené. Tieto čísla sme získali z reťazca pomocou funkcie „isdigit()“.
Príklad 3:
V tomto prípade sú zahrnuté tri hlavičkové súbory, pretože musíme použiť poskytnuté funkcie. Tu importujeme hlavičkové súbory pre „cctype“, „iostream“ a „cstring“. Pridá sa priestor názvov „std“ a teraz sa volá funkcia „main()“. Potom sa inicializuje pole znakov, do ktorého vkladáme údaje reťazca. To zahŕňa celé čísla. Pole „char“ sa v tomto prípade nazýva „s[]“. Definujeme „číslice“ dátového typu „int“ pod ním.
Zadaný text je vykreslený pomocou „cout“ a potom je vložená slučka „for“, z ktorej sú jednotlivé znaky reťazca napájané. Funkcia „isdigit()“ sa potom používa na určenie, či sú znaky reťazca číslice. Keďže premennú „digits“ inicializujeme pomocou funkcie „isdigit()“, ak ide o číslicu, uloží sa do premennej „digits“. Ďalej vložíme príkaz „if“, odovzdáme „číslice“ ako argument a na zobrazenie čísla použijeme „cout“.
Kód 3:
#include#include
#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( ) {
char s [ ] = 'Mám 3 bratov, 4 sestry, 7 strýkov, 9 tet' ;
int číslice;
cout << 'Táto veta obsahuje číslice:' << endl;
pre ( int i = 0 ; i < strlen ( s ) ; i++ ) {
číslice = isdigital ( s [ i ] ) ;
ak ( číslic )
cout << s [ i ] << endl;
}
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
V nasledujúcom texte sa zobrazia štyri číslice v reťazci, ktoré sme predtým pridali. Metóda „isdigit()“ nám umožňuje extrahovať čísla z reťazca.
Príklad 4:
„cctype“ a „iostream“ sú pridané, pretože tieto hlavičkové súbory sú v tomto kóde povinné. Potom sem umiestnime štandardný menný priestor „std“. Teraz zavoláme metódu „main()“. Potom inicializujeme štyri premenné dátového typu „char“ s názvami „character_1“, „character_2“, „character_3“ a „character_4“ s hodnotami „z“, „2“, „5“ a „&“, resp.
Potom pomocou funkcie „isdigit()“ skontrolujeme všetky znaky a po pridaní „cout“ umiestnime tieto premenné samostatne do tejto funkcie. Ak je daný znak číslo, vykreslí sa tam „1“. V opačnom prípade sa zobrazí „0“. Ak zadáme znak alebo abecedu, výsledkom funkcie „isdigit()“ je „0“.
Kód 4:
#include#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( )
{
char character_1 = 's' ;
char character_2 = '2' ;
char character_3 = '5' ;
char character_4 = '&' ;
cout << postava_1 << 'je číslica:' << dokonca ( postava_1 ) << endl;
cout << postava_2 << 'je číslica:' << dokonca ( postava_2 ) << endl;
cout << postava_3 << 'je číslica:' << dokonca ( postava_3 ) << endl;
cout << postava_4 << 'je číslica:' << dokonca ( postava_4 ) << endl;
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Teraz tento výsledok vykreslí „1“, kde funkcia „isdigit()“ nájde číslo a vykreslí „0“, kde nájde špeciálny znak alebo abecedu, ako je uvedené nižšie:
Príklad 5:
Tu deklarujeme premennú „znak“ a potom zobrazíme riadok, ktorý používateľovi povie, aby zadal údaje. Pod to umiestnime „cin“, ktorý akceptuje vstup používateľa a uloží ho do premennej „znak“.
Pod to umiestnime funkciu „isdigit()“ a v tejto funkcii odovzdáme premennú „znak“, ktorá kontroluje, či zadaný znak je číslica alebo nie. Potom vykreslíme prvý príkaz „cout“, ktorý sme tu napísali. Ak to nie je číslica, zobrazí sa druhý príkaz „cout“. Tu získame vstup používateľa a potom použijeme funkciu „isdigit()“ na vstupné údaje používateľa.
Kód 5:
#include#include
pomocou menného priestoru std;
int main ( )
{
znak znaku;
cout << 'Sem zadajte údaje, ktoré chcete skontrolovať' <> charakter;
dokonca ( charakter ) ? cout << 'Toto je číslica.'
: cout << 'Toto nie je číslica' ;
vrátiť 0 ;
}
Výkon:
Keď zadáme abecedu, ktorá je „p“, zobrazí sa druhý príkaz, ktorý hovorí „Toto nie je číslica“ ako výsledok funkcie „isdigit()“.
Teraz znova spustíme predchádzajúci kód. Tentokrát sem zadáme „9“ a stlačíme „Enter“. Potom vykreslí prvý príkaz, ktorý hovorí: „Toto je číslica“, ako výsledok funkcie „isdigit()“.
Predchádzajúci kód sa spustí ešte raz, ale tentokrát vložíme „@“ a stlačíme „Enter“. Výsledkom je, že kvôli funkcii „isdigit()“ sa zobrazí druhý výrok „Toto nie je číslica“.
Záver
V tomto článku sme definovali, že „isnumber()“ a „isdigit()“ sú rovnaké funkcie v programovaní C++. Rozdiel je v tom, že „isnumber()“ je pre používateľov Mac, takže v programovaní C++ používame funkciu „isdigit()“ namiesto funkcie „isnumber()“. Dôkladne sme preskúmali, že táto funkcia pomáha pri kontrole čísla zo zadaných údajov a podľa toho vykresľuje výsledok.